Leden 2014

Vzory a ideály

23. ledna 2014 v 17:44 | Franky |  on my mind
Jeden z tých zaujímavejších maturitných okruhov na Angličtinu, i keď nie po anglicky.

1.Pozitívne a negatívne vlastnosti človeka, ideálny človek
2.Osoba, ktorú si vážim a obdivujem
3.Skutoční a literárni hrdinovia
4.Hrdinom sa človek nerodí, ale stáva sa ním + konanie človeka v hraničnej situácií (Otec roka, Slovenka roka...)
5.Ja ako hrdina




1)
Za pozitívnu vlastnosť pokladám ODVAHU. Človek by sa nemal stále strániť veciam, ktorých sa bojí. Mal by sa im postaviť a prekonať sa. Vždy si treba položiť otázku "Čo také by sa mi maximálne mohlo stať?" . Odpoveď bude závisieť asi najmä od toho, o akú vec sa jedná. Teda pre porovnanie, priznať niekomu, že sa mi páči ? - Maximálne ma vysmeje. Skočiť z lietadla padákom? - Maximálne sa mi neotvorí a ja zomriem. Dajme tomu, že veľa z ľudí nie je zrovna ten typ ako ja, ktorý by mávol rukou nad hocičím. Každopádne, človek príde o veľa, keď sa bude stále iba báť.
Za jednu z mnohých negatívnych vlastností pokladám ako tú horšiu ZLOMYSEĽNOSŤ. Ale v úplnom slovazmysle, kedy človek nekoná zlomyseľne preto, aby z toho niečo vyťažil, ale čisto len zo škodoradosti a neprajnosti. Túto - občas prirodzenú - ľudskú vlastnosť som nepokladala za dôležitú spomenúť, až pokým som nestretla práve takého človeka. Mám možnosť sledovať to ako nestranná tretia osoba a občas mi to vážne lezie krkom. Ľudia by sa mali sústrediť na iné veci, než priať druhým zle.
A čo sa týka ideálneho človeka, podľa brožúrky by mal mať asi všetky dobré vlastnosti (dobrosrdečný, láskavý, ochotný, štedrý, milý, priateľský, úprimný, čestný, spoľahlivý...) A určite by nemal mať žiadnu zlú vlastnosť (pokrytecký, sebecký, namyslený, nezdvorilý, pochybný (v zmysle, že sa mu nedá veriť), uštipačný, lenivý...) Ale čo za nudného človeka by to bolo ? ;)

2)
Je to niekto z rodiny o kom písať nechcem. Ale myslím, že človek, ktorého si vážime a obdivujeme by mal byť niekto blízky, koho poznáme lepšie a asi nie nejaká slávna osobnosť. I keď, i tie občas dokážu pekne motivovať, čo ?

3)
V tejto otázke ide skôr o rozdiel medzi skutočným hrdinom a vymyslenou postavou. Napríklad hasič vs. Superman. (S hasičmi, policajtmi a podobne sa v škole nedá nič pokaziť) Ja by som za skutočného človeka pokladala niekoho, kto sa dokáže obetovať pre druhých. Pretože je to občas naozaj ťažké, nebyť sebecký a nežiť len sám pre seba. Ľudia sú spoločenské tvory, ale zvláštne je, ako neradi si občas pomáhajú. Preto radi utekáme k literárnym hrdinom, ktorí sú dokonalí.

4)
Zrejme ide o to, že do vienka pri narodení nedostávame žiadnu super schopnosť a všetko v živote musíme (mali by sme) dosiahnuť svojím úsilím. Naše činy za nás vypovedajú a podla toho by sme mali aj jednať. Hrdinom sa stávame naším životom, keď sme pre ľudí oporným bodom, rozdávame radosť atď... A na to aby sa niekto stal hrdinom nemusí mať ani prachy. ( Otec Roka, Detský čin roka...)

5)
Keby som mala byť hrdina, asi by som chcela byť ako Iron man. Nie tak kvôli tomu jeho obleku a rozhodne by som nechcela byť namyslená ako on (aj keď je to občas sranda), ale páči sa mi, že je neuveriteľne múdry, šikovný, myslí mu to a sám si dokáže zhotoviť takmer hocičo. A tiež som veľký fanúšik komixov, takže to zavážilo.
Ak by som si mala vybrať len nejakú schopnosť, bolo by to asi dokázať zastaviť čas. Alebo sa premiestniť ako Jumper. Alebo byť neviditeľná ? Asi si ani neviem vybrať. ;)


Zaujímalo by ma, akým hrdinom by ste chceli byť vy, prečo a aké výhody by z toho vyplývali? To je jedno, či to bude niečo vymyslené alebo už existujúce, budem rada, keď sa niekto vyjadrí.

short days

9. ledna 2014 v 16:09 | Franky |  on my mind

Od nového roka sa snažím a celkom pilne plním svoje predsavzatia, aj keď som ešte neoslovila nikoho cudzieho, ostatné zatiaľ funguje. Jedinú vec, ktorú som porušila bolo, keď som prvý deň pred školou šla spať až o pól noci (Pritom som mala ísť spať už o 22:00). Ja viem - hanbím sa! Nevedela som zaspať - zase - a okrem toho som si v ten deň chcela ešte vypočuť album od Stromaeho a nestihla to skôr.
Tak mi napadá, aký je deň krátky a hodilo by sa, keby bol aspoň o dve hodinky dlhší.
Poprave, zväčša nestihnem spraviť všetko, čo chcem, čo musím a ešte si aj porelaxovať. Často sa mi stane, že ešte o desiatej večer viem, že chcem spraviť toto a tamto ale už nemôžem.
Stráviť deň v škole, zacvičiť si, zapísať si sen z rána, niečo šupnúť na blog, chvíľku sa venovať svojim koníčkom (teda kresleniu, písaniu a gitare) a potom sa znovu učiť a ísť spať, aby sa to zajtra mohlo opakovať. Niekedy sa tak zamýšľam, prečo to vlastne robím... ale to už bude asi na inú debatu.

Btw: komu sa páčia jeho pesničky ? :-)

New Year's Resolutions

2. ledna 2014 v 0:10 | Franky |  I could walk on water

Pred rokom som si ešte novoročné predsavzatia nedávala. Zastávala som názor, že sú zbytočné, pretože ich aj tak nedodržím, čo ma privedie len k zbytočnému sklamaniu.
Dnes som sa rozhodla skúsiť to, aj keď neviem, ako dlho to potrvá a či zvládnem všetky, ale rozhodne je v mojom živote hŕstka vecí, ktoré chcem zmeniť, len sa k tomu neviem dokopať.
Možno sa mi to tento rok podarí, tak prečo to aspoň neskúsiť?





Tento rok chcem:






Ísť na dovolenku s priateľom
Keďže som minulý rok strávila študovaním a nekonečným a náročným pracovaním, chcela som celoročnú drinu osláviť poriadne vo veľkom, a tak som prežila viac času s priateľmi, než s partnerom. Vyhla som sa jednej nepríjemnej, každoročnej aktivite, ktorá sa odohráva v spoločnosti jeho priateľov a radšej sa poriadne vybláznila so svojimi kamošmi. Odmietla som lenivé dovolenky pri mori a podobne, pretože zabaviť sa na Slovensku ma vyšlo lacnejšie.
Vďaka tomu sa medzi nami vytvorila na dlhý čas bariéra a ja som si uvedomila, že nechcem prísť o to najvzácnejšie. (Okrem toho by bolo mimoriadne ťažké odvykať si na spoločnosť niekoho, s kým som prežila už zopár rokov života.) A tak chcem tento rok venovať čas jemu a vraziť úspory do spoločne stráveného času, aj napriek tomu, že mi už možno nezostanú žiadne peniaze.

Začínať rozhovor s cudzincami
Výhodou môže byť aj to, že spoznám nových ľudí. I keby to mal byť vzťah o 15 minútovom cestovaní v autobuse. Možno sa tiež od neznámych dozviem niečo nové. Takí starší vám občas prezradia, v ktorom supermarkete sú aké zľavy na potraviny. Občas sa naozaj dozviete niečo zaujímavé. Ale čo z toho môžem naozaj vyťažiť je, že sa aspoň trochu socializujem. Nie som zrovna spoločenský človek, a toto by aj celkom mohlo pomôcť. A okrem toho, mne sa vždy páči, keď sa ku mne prihovorí niekto cudzí.
Toto predsavzatie neberiem až tak vážne, pretože ho možno nebudem praktizovať príliš často, ale chcela by som to aspoň párkrát skúsiť.

Cvičiť a byť fit
Som veľmi lenivá a uvedomujem si to. Nerobím žiadne športy a zásadne sa im vyhýbam. Neutekám ani na autobus.
Nie, že by to malo nejaké stopy na mojej postave. Nie som top-modelka ale nie som ani tučná. Moje telo je fajn. Možno by to chcelo niekde jemné úpravy, ale nie som ten tip, ktorému by ľudia radili schudnúť. To, čo sa mi nepáči, ľahko zakryjem pod šatami.
Každopádne viem, že nehýbať sa je nezdravé. Nemám žiadnu kondičku a keby som teraz spravila len 5 brušákov alebo drepov, zajtra mám bolestivú svalovicu. Okrem toho, moja lenivosť pekne otravuje priateľa. Nemá to srdce mi ale čosi prikazovať, no občas kvôli tomu, že sa mi nechce, ruší plány spojené s prírodou a otrávene trpí film, ktorý vyberiem. A preto sa nebudem vyhýbať fyzickým aktivitám a pokúsim sa nebyť tak lenivá.
Každé ráno po prebudení tiež spravím krátku rozcvičku.

Usmievať sa na ľudí
Je milé, keď sa na vás usmeje niekto cudzí. Vždy, keď sa mi to stane, celý deň na toho človeka myslím a predstavujem si, čo všetko sa za ním skrýva. Je zaujímavé, ako veľmi nás občas vie obyčajný úsmev potešiť. Vždy mi to spraví deň.
Usmievať sa tiež preto, že môj prirodzený pohľad pôsobí, akoby som hovorila "ZABIJEM ŤA!", takže bude lepšie, keď sa budem usmievať. To, že by si ľudia šepkali, že zazerám, ma neštve. No už mnoho blízkych ma informovalo, že je môj pohľad nepriateľský. A to ja nechcem.

Zorganizovať si život
Chcela by som si začať zapisovať veci, ktoré mám urobiť. Mnohokrát si poviem, že si na to spomeniem doma. A potom si dovolím zabudnúť. Niekedy sa mi stane, že sa sľúbim dvom ľudom v jeden deň. Nuž a koho mám nakoniec odmietnuť? Diár som mala vždy, ale málokedy ho používala. Tento rok to hádam dokážem, venovať minútu na zapísanie si troch slov.

Pred pracovným dňom ísť spať najneskôr o 22:00
Myslím tým hlavne pred školou. Teda nedeľa, pondelok, utorok, streda a štvrtok. Zväčša, keď si ľahnem neskôr, nedokážem zaspať. Alebo zaspím, no i tak som na druhý deň KO. Desať večer je ideálny čas.

Písať si snový denník
Chcem viac porozumieť svojim snom, zapamätať si ich a naučiť sa lucidne snívať. Niečo vypustím aj sem na blog, a niečo si budem jednoducho zapisovať k sebe, buď do mobilnej aplikácie, alebo pevného denníku. Prekážkou je iba jedna vec. Občas mávam vážne veľmi pikantné, zvláštne sny a nejako sa ich bojím niekam umiestniť. Problém bude nájsť také miesto, v ktorom sa nebude rýpať rodina ani žiadny kamoši. Toto predsavzatie bude z tých ťažších ale je to jedno, ktoré chcem naozaj dodržiavať.

Biely cukor nahradiť trstinovým alebo medom
Zase. Nemám žiadne problémy so svojou postavou. Nedržím žiadne diéty a podobne. Jediné obmedzenie, ktoré zatiaľ mám, je nejesť po siedmej. To ale dodržiavam už dlhý čas, takže si to predsavzatie nebudem stanovať znovu. Chcem k svojmu stravovaniu pridať iba túto vec. Vyhýbať sa bielemu cukru.

Hrať na gitare
Doma mám celkom peknú a funkčnú akustickú gitaru, ktorú som si kúpila za vlastné pred pár rokmi. 12 mesiacov som chodila do hudobnej akadémie a aj to som flákala. Už asi dva roky nehrám vôbec. Aj keď sa to sama úplne nenaučím, chcem jej aspoň dvakrát do týždňa venovať pozornosť a trochu hrať. Aj keby len 30 minút. Lepšie, ako nechať ju zapadnúť prachom.

Vyhodiť všetky nepotrebné veci
Keby ste vedeli, koľko hlúpostí vlastním. Niektoré veci sú totálne nepotrebné ale nedokážem sa ich zbaviť. Vždy, keď ich triedim, len ich vlastne preložím na iné miesto, aby som mala pokoj v duši, že som ich 'upratala'. V izbe mám aspoň 8 šuplíkov, ktoré vlastne nikdy neotváram, lebo vnútri sú samé blbosti. Hodilo by sa mi aj viac úložného priestoru na knihy a podobne a preto si chcem nechať len to, čo naozaj potrebujem alebo to aspoň raz za čas využijem. To isté s oblečením.

Venovať sa pravidelne štúdiu
Tento rok bude pre mňa najťažší. Dostať sa na vysokú a zmaturovať. Vybrala som si dosť ťažké predmety a chcem ich spraviť. Zatiaľ som ešte ničomu z toho nevenovala veľkú pozornosť ale začína ma stíhať svedomie a nočné mory. Najlepšie by bolo, keby sa mi podarilo rozvrhnúť si nejakú učebný plán na každý deň. Ako každému študentovi, ani mne sa nechce hneď, ako prídem zo školy. Občas som v škole ozaj dlho a vrátim sa domov až keď je vonku tma, a to ma demotivuje k učeniu. Zväčša to ale stále odkladám. Prídem, najem sa, spravím si relax a ten relax skončí až večer, keď sa rozhodnem, že na učenie je už neskoro a radšej idem spať. Toto bude asi tiež veľmi ťažké, ale potrebné.

Dať ľuďom šancu
Nie som zrovna človek, ktorý si rád vytvára nové priateľstvá a pripúšťa si ľudí k telu. Pred pár mesiacmi som spoznala fajn ľudí, ktorých som mala vždy pri sebe, len som im nikdy nedala šancu. Som samotár, a to schválne. Ale pochopila som, že občas si kvôli tomu nechávam ujsť mnoho vecí. Preto tu mám nejaké predsavzatia spojené s ľuďmi. Napríklad to usmievanie sa na ľudí alebo začínanie konverzácie s cudzími. Chcem dať proste ľuďom šancu, ale bude to ťažké, pretože som veľmi rezervovaný človek a ľudia ma často štvú.


Ja viem, že lenivým ľudom ako mne zväčša takéto predsavzatia nevydržia dlho. Ale aspoň na nejaký čas si chcem dať v živote previdlá. Možno to bude fungovať.
Miracles happen


Keby ste sa chceli podeliť o svoje predsavzatia, tak budem rada, ak napíšete do komentárov aspoň jeden, ktorý ste si dali. A ak žiadny, tak prečo. Ď